V tomto ročníku súťaže sme začali spoluprácu s Artem Gallery a bude v znamení „krása a múdrosť je tá najlepšia kombinácia“.
Pán profesor Moza, ako sa mení vnímanie krásy v súvislosti s vývojom spoločnosti na Slovensku?
Veľmi zjednodušene. Krása je ako v celom umení. Forma i obsah. Povrch a hĺbka ľudskej duše človeka. Keby som to pretavil na výtvarné umenie, kde stráca dnes forma, či remeslo význam v prospech zážitku či emócie, pre modelky to platiť nemôže. Ani pre divadlo, spev a ďalšie umelecké disciplína. Pravdou zostáva, že človek bol vždy fascinovaný krásou a hĺbkou duše a tela. Tu žiari osobnosť v plnej príťažlivosti, obdive i vášni.
Ako by ste opísali krásu slovenských žien? V čom pramení jej podstata a poslanie?
Keby som vedel, opisoval by som. Každá krajina má svoju krásnu ženu, predstavu, ktorej sa snaží dievča priblížiť. Naše ženy sú najkrajšie na svete, ale aj české, aj ženy v Kyjeve, Moskve, z Thajska… Krása je na chvíľu, hodnota a tvorba, ktorú zanecháva zostáva.
Pán profesor Moza, prečo sa človek z akademickej umeleckej obce objavil v tíme Fotomodelka Európy 2018? Ako ste sa zoznámili s riaditeľkou súťaže Ivanou Matuškovou?
Celý život sa venujem umeniu. Prednášam o kráse, ktorá je nesporne jedným z nositeľov každého umeleckého zážitku. Tiež celý život utekám, pred ľudskou hlúposťou, falošnosťou a pretvárkou. Vedel som že krása a kultivovaný intelekt majú k sebe blízko. Tento vzťah tvorím svojimi prednáškami a množstvom článkov. Našiel som ho práve tu, v projekte Fotomodelka Európy. Je to vzácnosť; unikátny príbeh obdivuhodnej myšlienky a poslania. Ivanku mi predstavil môj veľmi dobrý priateľ. Za ňu hovoria činy.
Cieľom a poslaním občianskeho združenia Artem je najmä podpora rozvoja a propagácia slovenského výtvarného umenia a slovenskej kultúry doma i v zahraničí. Osobitne podporuje tvorbu mladých umelcov, ich umelecký rast a prezentáciu. Organizuje všestranné kultúrne aktivity, syntézu, prepájanie a mobilitu umenia a umelcov, osvetu v najširšom slova zmysle. Príkladom je jeden z mnohých vlastných projektov občianskeho združenia Artem, s názvom Identifikačný kód Slovenska. Realizuje kultúrne, vzdelávacie, benefičné, školiace a študijné programy. Úzko spolupracuje s Domovom sociálnych služieb prof. K. Matulaya.
Artem, o.z. založil PhDr. Ľuboslav Moza.
Predstavuje pre Vás práca modelky/fotografa umenie resp. v čom vidíte význam slova umenie v roku 2018?
Súčasné umenie nebudeme vedieť nikdy jednoznačne rozdeliť na stupienky kvality. Hodnota, ktorá pretrvá, sa začína formovať s odstupom sto rokov. Napriek tomu sa však ľudia a nielen odborníci, budú stále pokúšať určiť hodnotové meradlá. Dnes sú sformulované východiská pre umenia v tom, že všetko, čo vytvára človek, okrem základných potrieb pre seba, je umením. A modelky? Predovšetkým ju nevnímam ako prácu, ale ako umenie modelky. V tej modelke, ktorá je neopakovateľná je herectvo i pantomíma, výtvarný prejav, estetika a požaduje sa aj múdrosť. Takto kráča k úspechu každá. Áno, ich cesta, je cestou umelkýň.
Ste tvorca myšlienky Identifikačného kódu Slovenska, o ktorom ste povedali, že „je symbolom objavov a poznania vlastnej identity“ – prečo ste s myšlienkou prišli a čo bol primárny podnet jej vývoja?
Áno, vytvoril som tento projekt a v tomto roku už po 22 raz budeme udeľovať tvorcom hodnôt toto prestížne ocenenie. Identita má tisíce podôb. Bez nej človek stráca pôdu pod nohami a vznikajú konflikty. Bezproblémové obdobie šťastia a radosti je pre každého z nás to predškolské. Zanecháva trvalé stopy v ľudskej duši, také silné, že sa k nim vracia, v zložitých situáciách, po celý život. Spomienky na modrú oblohu, chytanie koníkov na lúke, vôňa lesa po daždi a otcove, mamkine ruky na dvore, či v kuchyni tvoria niečo neopakovateľné. Tak sa formuje niečo, čo nesie každý z nás ako istotu a silu po celý život. To obohacuje jeho prácu i tvorbu, objavy.
Ako vníma Identifikačný kód Slovenska slovenskú spoločnosť – s čím ste sa stretli počas jednotlivých ročníkov?
Myšlienka vstupuje do spoločnosti postupne. Ocenení naši, či zahraniční tvorcovia sú skutočnými reprezentantmi svojej tvorivej práce. Chcem povedať, že nielen miesto bratislavského hradu a taká reprezentačná atmosféra, ale predovšetkým ľudskosť každého odovzdávania ocenení majú silu poukázať, že aj dnešný svet vie byť prirodzený. Ocenení laureáti vedia prečo, a to si nesmierne vážia. Identifikačný kód pomáha formovať ľudskú dôstojnosť, úctu k umeniu a ľudským talentom.
Viem, že ocenení laureáti sú výnimoční ľudia, starostlivo vyberaní a uznávaní osudom – niektorí, aj spoločnosťou – prečo si myslíte, že Slováci nevedia oceniť vlastné unikátne osudy a zvyčajne si ich všimne len „zahraničie“? Je to nepoučiteľná dogma slovenského národa?
Nepoznám štatistiky, ale myslím, že to je tak na celom svete. Cení sa bulvárna vzácnosť, plytká rarita a pikantérie. Všeobecná poviedka často cituje príbehy umelca, ktorého si doma nevšímali, odcestoval do zámoria a keď sa vrátil bol ihneď za hviezdu Nie je to však pravidlo. Treba sa venovať s intelektom týmto otázkam, nie je to však nič mimoriadne. Kto hľadá, ten nájde. Ja hľadám rád.
Rozhovor s Vami nesie črty uvedomenia si vlastnej osobnosti a ocenenia miesta kde ste sa narodil a žijete. Je to ako keď sledujete ako Rudolf Hrušinský opisuje krásu českej krajiny vo filme Vesničko má středisková – „to je zahrádka“, v ktorej žijeme. Keď tento film vznikol, ja som mal jeden rok, ale Vy ste mali o troška viac – aký odkaz by ste rád vniesol do povedomia mladých na Slovensku – ako sa starať o našu krajinu aby pre nás predstavovala tú pomyselnú „zahrádku“, na ktorú sme pyšní a radi sa o ňu staráme?
Ponaučení, dobrých i zlých je mnoho. To, čo sa v človeku rodí v detstve, to v ňom zostane po celý život. Láska k domovu, k domu, k prírode. Toto všetko, aj keď to väčšinou nevidno, žije v jeho práci. Nejde o to, ako sa zem, ulica, dom volajú. Milovať detstvo znamená milovať život, rodisko a jeho kultúru. Milovať svoju identitu. My ju jednoducho máme. Snáď treba robiť všetko preto, aby pomaličky, potichúčky nemizla. Aj keď úplne nezmizne nikdy.
Aké najväčšie výzvy očakávate v roku 2018 pre slovenskú kultúru a umeleckú obec?
Výzvy sú dôležité v každej dobe, aj keď patria tiež k tým umelo vytvoreným. Život bol na tejto zemi vždy veľmi krutý s chvíľkami krásy a nádeje. Ale dne je 21. storočia. Má byť iný. A v tomto roku ďalšou cestou k uvedomeniu si hodnoty človeka. Vojny a zlo boli vždy, ale nik v nich nevyhral. Prečo aj teraz?
Ľudia Vás poznajú z odborných článkov, akademickej činnosti, my filantropi a milovníci umenia aj z nespočetných výstav, vždy pozitívne naladený s podtónom hrejivého humoru a elegantným prejavom – ak by ste stáli na kastingu pred „porotou“ mladej slovenskej generácie, ako by ste sa predstavili a čo povedali o sebe?
Každá mladá generácia je iná. Pri tak turbulentnom vývoji až mimoriadne iná. Chcel by som byť jej súčasťou, ale to sa mi už nepodarí. Predstaviť sa ako Ľubo a vytvoriť silný emocionálny zážitok cez vetu “život je krásny“.
***
PhDr. Ľuboslav Moza – odborný profil
Artem, o.z.
Cesta na Červený most 10
811 04 Bratislava
Slovenská republika
artem@artem.sk
www.artem.sk
02 5478 9416
